Vzdelávanie

Zdieľať na Facebook

Košice 8. februára (RPA) - Zaraďovanie  rómskych detí do špeciálnych škôl je témou, ktorá sa dlhodobo opakuje v rôznych monitorovacích správach o stave vzdelanosti rómskych detí na Slovensku. “Problém rómskeho žiaka v našom školskom systéme je vážny. Rómsky žiak je žiakom v prevažnej miere neúspešným. Viac ako jedna pätina rómskych žiakov v prvom ročníku prepadáva. Chýba tu jednoznačne predškolská príprava,” upozornil v rozhovore pre Rómsku tlačovú agentúru (RPA) PhDr. František Godla, ktorý dlhé roky pôsobil ako učiteľ a riaditeľ gymnázia v Sabinove. Dnes pracuje na oddelení školstva VÚC v Prešove a venuje sa práve problematike vzdelávania rómskych detí.

Podľa odborníkov z MŠ SR tento problém na Slovensku odstraňuje školský zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). „Pri jeho tvorbe malo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky na zreteli skutočnosť, že špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby nemajú deti len z dôvodu ich zdravotného znevýhodnenia, resp. vývinových porúch ale ich majú aj deti, ktorých sociálne zručnosti na začiatku povinnej školskej dochádzky nie sú dostatočne rozvinuté, čo má značný vplyv na ich školskú úspešnosť. Týmto deťom má byť najmä pri ich počiatočnom vzdelávaní poskytnutá taká pomoc, na základe ktorej sa budú môcť úspešne rozvíjať, avšak v žiadnom prípade nemôžu byť vzdelávané podľa vzdelávacieho programu pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím. Z uvedeného dôvodu nový školský zákon v žiadnom prípade nepripúšťa prijať do špeciálnej školy pre žiakov s mentálnym postihnutím žiaka, ktorý nemá ukončenú diagnostiku s preukázanou príslušnou diagnózou mentálneho postihnutia, t. j. tento zákon neprebral z predchádzajúcej legislatívy možnosť diagnostického pobytu v špeciálnej škole alebo v špeciálnej triede, na ktorý bolo možné prijať aj žiaka s neukončenou diagnostikou, keďže sa mohlo stať, že buď zákonný zástupca dieťaťa, alebo škola po ukončení diagnostického pobytu už nemala záujem o preradenie žiaka do inej školy, ak sa diagnóza nepotvrdila. V prípade, že u dieťaťa, ktoré je rómskeho pôvodu, sa pri nástupe do školy prejavia problémy vyplývajúce z jeho zaostávajúceho psychosociálneho vývinu, musí byť použitý taký diagnostický nástroj, ktorý zohľadňuje jeho znevýhodnenie z jazykového hľadiska, resp. z hľadiska sociálneho prostredia, z ktorého pochádza,“ zdôraznila pre RPA PaedDr. Zuzana Kadlečíková, PhD. z oddelenia škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín a vzdelávania rómskych komunít sekcie regionálneho školstva Ministerstvo školstva SR.

Podľa Kadlečíkovej je na preklenutie obdobia, ktoré dieťa potrebuje, aby mohlo byť úspešne zaškolené, v súčasnosti zavedená možnosť zriadiť nultý ročník základnej školy. “Je určený pre deti, ktoré spĺňajú vek na začatie povinnej školskej dochádzky, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Pre tých žiakov, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania prvého ročníka základnej školy, či už po absolvovaní nultého ročníka alebo z výchovno-vzdelávacieho hľadiska potrebujú kompenzačný alebo rozvojový program, možno od prvého ročníka zriaďovať špecializované triedy základnej školy. V týchto triedach sa postupuje podľa vzdelávacieho programu základnej školy, avšak individuálnym tempom a metódami a formami práce prispôsobeným špeciálnym potrebám vyššie uvedených žiakov, ktorých počet v triede môže byť maximálne osem."

K žiakovi, ktorý nie je zaradený do takejto triedy, je však žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe vyššie uvedených kritérií, sa v základnej škole tiež má pristupovať individuálne, čo mu zaručuje ustanovenie § 144 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Špecifickosť vzdelávacích potrieb rómskych žiakov vo vyšších ročníkoch základnej školy rešpektuje súčasný systém dvojúrovňového vzdelávania, a to: tvorba školských vzdelávacích programov v súlade s princípmi a cieľmi štátneho vzdelávacieho programu.

Osobitným problémom je v procese zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl prístup zo strany rodičov týchto detí, ktorí často žiadajú riaditeľov špeciálnych škôl o zaradenie dieťaťa hoci tam na základe vyšetrenia nepatrí. „Novela zákona č. 245 z roku 2008 je nastavená tak, že nestačí iba vôľa rodiča, ale rozhodujúci je odborný posudok špeciálneho psychológa, ktorý vie diagnostikovať predpoklady žiaka. Diagnostika však musí byť hotová skôr ako je žiak preradený do špeciálnej školy. Teda pred diagnostikou musí dieťa navštevovať riadnu základnú školu,“ upozornil v rozhovore pre RPA doc. PeadDr. Jozef Vook, CSc., prednosta Krajského školského úradu v Košiciach. Potvrdil, že prípady, kedy sa rómski rodičia dožadujú zaradenia dieťaťa do špeciálnej školy, sa stávajú. „Ten problém je oveľa širší. Z minulosti je tu vybudovaná istá sieť bežných škôl a špeciálnych škôl. Sú regióny, kde nie sú špeciálne školy, ale sú tam deti, ktoré potrebujú individuálny prístup a špeciálno-pedagogické potreby. Ak by sa rodičia mali rozhodnúť do akej školy dieťa zaradia, zvolia radšej školu, ktorá je najbližšie. Dôvodom sú určite vyššie finančné nároky napríklad na cestovanie. Predovšetkým u rodičov, ktorí patria do kategórie sociálne slabších rodín. To je dôvod, prečo v špeciálnych školách vídame deti, ktoré sú schopné navštevovať bežnú základnú školu alebo i opačne. Deti, ktoré majú istý mentálny postih, navštevujú bežnú školu a zaostávajú za ostatnými žiakmi. Riaditelia škôl by preto mali vysvetliť rodičom, prečo by malo ich dieťa navštevovať školu, ktorá je od ich bydliska hoci aj vzdialenejšia,“ zdôraznil Vook.

Podľa Vooka by riaditeľ v takomto prípade nemal žiaka prijať do špeciálnej školy. „Dá sa však povedať, že aj tu je rozdiel medzi tým, aký je právny stav a aká je skutočnosť,“ pripustil. Konštatoval, že napríklad u rajonizácie škôl v rámci miest a obcí je záujem rodiča prioritný. Pri špeciálnych základných školách to platí tak isto, avšak zároveň je v zákone stanovené, že ak riaditeľ uposlúchne iba rodiča a nemá všetky podklady pre prijatie žiaka do špeciálnej školy, tak porušuje zákon.

S podobnými problémami zápasia aj v Česku. Školská inšpekcia v Čechách skontrolovala vlani na základe nariadenia ministerky školstva, mládeže a telovýchovy Miroslavy Kopicovej tzv. zvláštne školy. Analýza ukázala, že viac ako štvrtina detí v týchto školách končí protiprávne. Ide predovšetkým o Rómov. Informáciu priniesla koncom uplynulého týždňa Mladá fronta dnes (MFD). Podľa aktivistov sa vyrábajú diagnózy pre rómske deti umelo. Jan Stejskal, ktorý na inšpekcii spolupracoval, uviedol, že je to dohoda medzi riaditeľmi škôl a pedagogicko-psychologickými poradňami. Podľa Stejskala je to aj preto, že je s týmito deťmi veľa práce a ich rodičia so školou často nespolupracujú.

Kopicová považuje za problém počet rómskych detí zaradených v školách pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Podľa inšpekcie je to až 26 percent, čo je podľa Kopicovej nepravdepodobné. Vyzvala preto riaditeľov škôl, aby pri zápisoch deti neselektovali podľa etnickej príslušnosti.

Koncom roka 2009 vznikla v ČR Koalícia Spoločne do školy. Tá vyzvala vedenia základných škôl v Českej republike, aby v čase zápisov detí do prvých ročníkov venovali zvýšenú pozornosť zápisu rómskych detí. Signatári upozornili, že vo veku 5–8 rokov nie je možné spoľahlivo diagnostikovať ľahké mentálne postihnutie a že ani deti, ktoré mierne zaostávajú v prirodzenom prostredí by podľa odborníkov nemali preto nastupovať do špeciálnych škôl.

Téme sa venujeme aj v dnešnom vydaní rómskeho národnostného magazínu na STV2 o 16.30 hod.

návrattitulkavytlač článokreakcia na článok